The True Cost - dokument, ktorý by mal vidieť každý

11/12/2015

Tešíte sa z lacno kúpeného trička? Pozrite sa, čo všetko za ním stojí

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, akú cestu musí prejsť tričko, ktoré máte práve na sebe, kým sa z chumáča bavlny na poli dostane do vašej skrine? Dokumentárny film The True Cost režiséra Andrewa Morgana podrobne zmapoval rôzne stránky módneho priemyslu. A tie vedia byť poriadne tienisté. Aká je skutočná cena oblečenia, ktoré nakupujeme v medzinárodných reťazcoch za zopár drobných?

Tvorca filmu hneď v úvode varuje, že keď si ho pozriete, nakupovanie pre vás už nikdy nebude také, ako predtým. „Pustil som sa do tohto príbehu bez akýchkoľvek skúseností s módou. Začínal som iba s niekoľkými jednoduchými otázkami. To, čo som zistil, navždy zmenilo moje názory o tom, čo nosím.“ Morgan sa vnoril celkom do hlbín dodávateľského reťazca módnych produktov a jeho zistenia sú len pre silné žalúdky.

Obrovskou záťažou pre životné prostredie je už samotné pestovanie bavlny. Používanie postrekov a rôznych druhov pesticídov zamoruje pôdu a ohrozuje zdravie ľudí, ktorí pracujú na poliach. Tento problém je však len zlomok z toho, čo sa deje za múrmi odevných fabrík.

V textilnom priemysle pracuje 40 miliónov robotníkov, desať percent z nich je zamestnaných v niektorej z 5000 bangladéšskych tovární na výrobu odevov svetoznámych značiek. Asi 85 percent z týchto robotníkov sú ženy. Ich mzda – menej ako tri doláre denne.

Ročne nakúpime naprieč celým svetom 80 miliárd kusov nového oblečenia. Oproti tomu, čo ľudia nakupovali pred dvadsiatimi rokmi, je to nárast o 400 percent. V značnej miere sa zmenil aj spôsob, akým nakupujeme – namiesto zopár kvalitných kusov kupujeme obrovské množstvo lacných odevov. Málokto sa zamyslí nad pôvodom novej sukne alebo dôsledkami, ktoré má masová výroba lacných tričiek na zdravie ľudí  a životné prostredie. Spoločnosť  je čoraz viac konzumná a čoraz menej rozumná.

„Stačí sa pozrieť na skládky odpadu a vidíte, že množstvo textilu, ktoré vyhodíme, sa za posledné roky zvyšuje,“ povedala Christine Dean, riaditeľka neziskovej organizácie Reddress, ktorá sa snaží znížiť množstvo odpadu odevného priemyslu, „je to ako špinavý tieň rýchleho módneho priemyslu.“ Priemerný Američan vyhodí ročne 37 kilogramov textilného odpadu – spolu je to až 11 ton oblečenia, ktoré skončia v smetnom koši. A to hovoríme iba o jednej krajine. Väčšina tohto odpadu sa v prírode nedokáže rozložiť.

Nepriaznivý dopad na životné prostredie má aj priemysel spracujúci kožu – a zabíjanie zvierat môžeme označiť za iba nepatrný problém. Oveľa vážnejšie následky má jej samotné spracovanie. Iba v indickom Kanpure vytečie denne do rieky Ganga viac ako 50 miliónov litrov toxickej odpadovej vody, ktorá rieku postupne otravuje. Chemické látky sa dostávajú do pitnej vody a poľnohospodárskej pôdy, kontaminované tak aj ovocie a zelenina, ktoré si ľudia  pestujú. „Odmenou“ sú im kožné choroby, vyrážky a vredy, choroby žalúdka ale aj rakovina. Mimoriadne rozšírená je v Kanpure žltačka. Odevné firmy, ktoré využívajú Kanpur pre svoje aktivity, sa zodpovednosti  vyhýbajú.

Firmy však dobre vedia, prečo umiestňujú výrobu do krajín, akými sú Bangladéš, Kambodža a India. Minimálna mzda, lacná pracovná sila, žiadne práva zamestnancov ani odbory, žiadne materské príspevky  ani dôchodky. Minimálne náklady znamenajú maximálne zisky. Aj za cenu, že zotročujú  robotníkov.

„Ľudia nevedia, aké ťažké je pre nás vyrábať oblečenie,“ hovorí vo filme jedna zo zamestnankýň odevnej továrne, „kúpia ho a použijú. Toto oblečenie je vyrábané z našej krvi. Veľa odevných pracovníkov zomiera pri rôznych nehodách. Je to pre nás veľmi bolestivé. Nechcem, aby ktokoľvek nosil veci, ktoré sú vytvárané našou krvou,“ dodala so slzami v očiach.Pracovníci volajú po lepších podmienkach, ľudskom zaobchádzaní a bezpečnom pracovisku, no zatiaľ sú to iba slová do vetra. Zamestnávatelia s nimi naďalej narábajú ako s otrokmi a spotrebitelia sú slepí a hluchí. Hlavne že si môžu kúpiť lacné tričko za tri eurá. Za sumu, na ktorú musia robotníčky v továrni ťažko drieť celý deň.   

Informácie boli čerpané z filmu True Cost.

Autor: Katka Filová